Čas overí múdrosť – a to dôkladne. Overí tiež vieru ľudí a ich odhodlanie robiť niečo pre Boha a blížnych. 18-eho októbra sme navštívili kráľovské mesto Kežmarok, kde sme navštívili artikulárny kostol evanjelickej cirkvi – ktorý je na zozname UNESCA. A nie neprávom – kostol Najsvätejšej Trojice bol postavený za 2 mesiace a 14 dní ´= 75 dní na udupanej hline/ r. 1717/– a počet miest na SEDENIE je 1541 a dodnes slúži pre nedeľné bohoslužby i koncerty. V budove lýcea sme sa na chvíľu zastavili – študovali tu o.i. literáti ako P.O. Hviezdoslav, Janko Jesenský, Ján Chalupka, P.J. Šafárik, Nádaši – Jégé.
Čas nás neúprosne hnal – Žakovce boli iba na skok. Chudobným a opusteným ľuďom sa tu venuje pf. Kuffa s dobrovoľníkmi. Pri vstupe do budovy nás čakal nápis:
MILUJTE ĽUDÍ TAKÝCH, AKÍ SÚ, ČÍM MENEJ
SI TO ZASLÚŽIA, TÝM VIAC ICH MILUJTE.
NEMILUJTE ICH PODĽA VEĽKOSTI ICH ZÁSLUH,
ALE PODĽA VEĽKOSTI ICH POTRIEB!
V súčasnosti je tam 300 ľudí – bezdomovcov , chorých, týrané matky s deťmi; vlastná pekáreň / pečú aj pre dedinu/ hydina, ošípané, kone ... – a keďže p. farárovi nedovolili rozširovať areál, veselo sa počas nášho pobytu nadstavovalo. Na brigáde boli mladí dobrovoľníci z USA. Nestihli sme jazdu na koňoch ... ale zato vynikajúci obed. Pohostia tam každého, kto príde – čo bolo pre nás prekvapením. Múdrosť staviteľov v Kežmarku – kde je kostol postavený bez jediného železného klinca už čas overil. A múdrosť tých, ktorí slúžia tým najchudobnejším v Žakovciach overuje každodenný život. Boli sme vďační, že sme toho mohli byť svedkami.